Výstavba začala 1. marca 1917, vojna ale sťažovala postup prác. Preto do roku  1921 bola hotová len hrubá stavba a objekt bol  kompletne dokončený a vybavený až v roku 1925.

Dňa 28. júna 1925 po odovzdaní do prevádzky začína  liečebná činnosť .pod názvom PALACE SANATORIUM. Kapacita lôžok bola 180. Svojou architektúrou, v ktorej sa uplatnili priestranné balkóny a lehárne obrátené na juh ako aj komfortom a medicínskym zariadením, predstihla nová budova všetky dovtedajšie horské sanatória v strednej Európe. Hlavným lekárom bol MUDr. Mikuláš Szontágh.

Hospodárska kríza v 30. rokoch viedla k zmene majiteľa sanatória, ktorým sa po jeho odkúpení stal Všeobecný penzijný ústav, ktorý nastúpil s jasnou medicínskou koncepciou a uskutočnil rozsiahle adaptačné práce a veľké prístavby. Ústav mal 220 lôžok. Vznikli nové lekárske priestory, dobre vybavené laboratóriá a operačné sály. Bol zriadený prírodný park na juh od budovy, ihriská a 150 m dlhá kolonáda.

Sanatórium znovu otvorili 24. februára 1935 a nazvali ho Sanatóriom Všeobecného penzijného ústavu a slangové označenie „penzák“ počuť ešte dodnes. Sanatórium bolo nepochybne najdôležitejším  zariadením tohoto zamerania, ktoré vzniklo vo Vysokých Tatrách medzi vojnami. Výborné vybavenie a personál na vysokej odbornej úrovni poskytovali pacientom popri bežných metódach medikamentóznej, klimatickej a dietetickej liečby aj vodoliečbu, elektroliečbu a inhalácie, ale aj všetky vtedy dostupné druhy operačných zákrokov na hrudníku.

Na začiatku druhej svetovej vojny  sanatórium prevzal pod svoju správu Penzijný ústav súkromných úradníkov  (PÚSÚ). Ale aj v ťažkých vojnových časoch sa ponúkala mimoriadna možnosť slúžiť chorým a popri nich zachrániť aj desiatky prenasledovaných , keď im bolo poskytnuté útočisko před hroaziacim nebezpečenstvom. Kapacita postelí sa zvýšila na 380, chýbali lieky, potraviny  a zásobovanie elektrinou. Napriek tomu sa ústav udržal v chode až do konce vojny.

Po druhej svetovej vojne prevzala zariadenie do správy Ústredná národná poisťovňa v Bratislave, kde ostalo až do roku 1948, kedy bol zoštátnený.

Ústav prešiel do majetku štátu  pod správu Československých štátnych kúpeľov.

V tomto roku bol ústav delimitovaný od Československých štátnych kúpeľov a pod názvom Liečebňa pre tuberkulózu v Novom Smokovci ho prevzala štátna zdravotná správa, ktorá ho spravovala prostredníctvom Hlavnej správny odborných liečebných ústavov kúpeľov a žriedeľ při Povereníctve zdravotníctva v Bratislave až do júna roku 1960. K hlavnej budove boli v tom istom roku pričlenené pavilóny  B a C na Červenom kríži, kde sa dovtedy liečili deti s kostnou tuberkulózou a bola zriadené oddelenie pre liečbu očnej TBC a v roku 1958 pavilón A pre liečbu gynekologickej TBC.

Došlo k zmene názvu na „Odborný liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb“. Od júna 1964 pripadle liečebňa Vsl. krajskému národnému výboru v Košiciach, ktorý ju riadil prostredníctvom Spoločného riaditeľstva Liečební TBC a respiračných chorôb so sídlom vo Vyšných Hágoch.

V dôsledku výrazného poklesu nemocnosti na tuberkulózu  sedemdesiatych rokoch si situácia v zdravotníctve vynútila aj zmenu štruktúry v systém pľúcnych lôžok a ústav bol reprofilizovaný  na liečbu nešpecifických chronických ochorení pľúc a priedušiek.

Od januára 1975 dostala liečebňa názov „Odborný liečebný ústav respiračných chorôb“, jej zriaďovateľom bolo Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí SR a až do roku 1992 ho riadilo Spoločné riaditeľstvo na Vyšných Hágoch.

Od januára 1993 ústav podliehal priamo MZ SR a  ekonomické aj medicínske zmeny transformujúcej sa spoločnosti viedli k zaradeniu ústavu do druhého kola privatizácie zdravotníckych zariadení v roku 1997.

Privatizácia sa uskutočnila ku  dňu 1.12.2003  a Odborný liečebný ústav respiračných chorôb – pľúcna časť (hlavná budova a pavilón A) sa stal majetkom firmy TATRASAN, s.r.o. a neštátnym zdravotníckym zariadením s rovnakým medicínskym zaradením, tj. odborným liečebným ústavom repiračných chorôb.

TATRASAN. s.r.o. v Novom Smokovci rozšíril svoju funkciu získaním licencie prírodných liečivých kúpeľov so zameraním na klimatoterapiu pre indikačnú skupinu chronických netuberkulóznych pľúcnych ochorení.

V súčasnosti  má ústav 250 lôžok v hlavnej liečebnej budove ROYAL PALACE, z ktorých 130 slúži k liečbe a diferenciálnej diagnostike chronických nešpecifických ochorení pľúc a priedušiek a 120 je určených pre kúpeľnú starostlivosť v prírodných liečebných kúpeľoch klimatického typu.